„Dnešným dňom nariaďujem zmrazenie všetkých cien a platov na celom území USA na obdobie 90 dní.“
S týmto vyhlásením vystúpil Richard Nixon 15.8.1971 v televízii. Urobil tak pod tlakom inflácie, ktorá v predchádzajúcom roku dosiahla 5% a rok predtým 9%. Po uplynutí 90 dňového obdobia nasledovali ďalšie tri fázy cenových a mzdových kontrol, ktoré sa skončili až v apríli roku 1974.
Prečo sa Nixon odhodlal k tomuto kroku? Inflácia v roku 1971 nebola vyššia ako dnes (USA – 5,4% v auguste 2021). Nixon sa však nemohol upokojovať tým, že ide o dočasný fenomén a zároveň riskovať ohrozenie svojho znovuzvolenia. Opatrenia spočiatku naozaj fungovali. Mali aj podporu obyvateľstva, ktorá vydržala dostatočne dlho, aby mohol byť Nixon v roku 1972 opakovane zvolený za prezidenta Spojených štátov. Krátko nato Nixon opatrenie začiatkom roku 1973 ukončil. Nasledovalo nevyhnutné. Akciová burza padla a inflácia vystrelila na úroveň 9% (1973). Biely dom následne opakovane zaviedol zmrazenie cien, tentoraz však s minimálnou verejnou podporou. Tovar zmizol z pultov predajní.
Nixon nám poskytol názornú ukážku ako vláda s infláciou bojovať nemá. Fed Minneapollis to vo svojom Quaterly review z jari 1978 zhrnul nasledovne:
- zmrazenie cien a platov malo pozitívny vplyv na infláciu iba dočasne, avšak prispelo rovnako aj k zníženiu produkcie,
- po ukončení kontrol ceny aj produkcia prudko vzrástli, aby dobehli zameškané. Ceny však pritom celkovo narástli viac, než by sa udialo bez zmrazenia cien a platov.
Táto 50 rokov stará skúsenosť by mala byť mementom aj pre dnešné dni. Čoskoro sa ukáže, aká dočasná je súčasná úroveň inflácie. Hľadanie protiinflačných riešení v podmienkach masívneho kvantitatívneho uvoľňovania, nízkych úrokových sadzieb a výrazných dlhov jednotlivých vlád totiž nebude jednoduché.
