Presne 7.2.1992 bola v Holandskom meste Maastricht podpísaná Zmluva o Európskej únii, známa aj ako Maastrichtská zmluva. Jej podpisom boli tiež položené základy pre vznik spoločnej meny – EURO. Pre jej úspešné zavedenie boli stanovené tzv. Maastrichtské kritériá – pravidlá pre úroveň inflácie, výmenných kurzov, verejného dlhu a úrokových sadzieb. Dôvodom boli výrazné ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami Európskej únie a cieľom opatrení bolo čo najviac eliminovať riziko pre spoločnú menu a menovú politiku vyplývajúce z tejto heterogenity.
A ako vyzerá Eurozóna dnes, v deň 30. výročia podpisu Maastrichtskej zmluvy, z pohľadu Maastrichtských kritérií?
Inflácia a verejné zadlženie rastie
Inflácia dosiahla za január 2022 rekordnú úroveň 5,1%, pričom rozdiely za jednotlivé štáty sú zásadné. Estónsko a Litva zaznamenali infláciu na úrovni 11,7%, resp. 12,2%. Portugalsko a Francúzsko na druhej strane 3,4%, resp. 3,3%. Slovensko je s mierou inflácie 8,5% niekde medzi týmito extrémami, avšak tiež na rekordnej úrovni za posledné roky.
Z pohľadu verejného dlhu je Eurozóna tiež rozdelená. Štáty juhu dosahujú rekordné úrovne zadlženia v pomere k HDP: Grécko 205%, Taliansko 156%, Portugalsko 134%, Francúzsko, Cyprus a Španielsko od 116% do 120%. Na druhej strane sú krajiny ako Estónsko s 18,2%, Bulharsko 25%, a Švédsko alebo Dánsko 40%. Približne na úrovni priemeru sa nachádza Nemecko s mierou verejného dlhu na úrovni 70% HDP.
Problémy inflácie a vysokého verejného dlhu, ktoré aktuálne charakterizujú situáciu v Eurozóne sú prepojené nádoby. Expanzívna fiškálna politika, financovaná Európskou centrálnou bankou a jej politikou kvantitatívneho uvoľňovania spôsobili, že cenová hladina po rokoch stagnácie začala výrazne rásť. Rétorika centrálnej banky, ktorá charakterizovala rok 2021, o dočasnom charaktere inflácie pominula. ECB pripúšťa, že vyššia úroveň inflácie potrvá dlhšie ako predpokladala.
Nájsť správne riešenie nebude ľahké
Toto uvedomenie však stále nesprevádza priznanie si skutočných príčin rastúcich cien a a tým pádom ani hľadanie skutočných riešení. Za príčinu problémov sú stále označované najmä prerušené dodávateľské reťazce, rast cien energií a efekty vyplývajúce z oživenia ekonomík po pandemickom útlme. Aj preto zatiaľ málokto hľadá riešenie v reštriktívnej fiškálnej a menovej politike, úsporách vo verejných financiách, redukcii deficitov a najmä v ukončení tlačenia peňazí a zvýšení úrokových sadzieb.
Prečo je tomu tak a čo nás čaká v priebehu roku 2022?
Dôvodom je práve heterogenita krajín Eurozóny, ktorú ako riziko vnímali už zakladatelia jednotnej meny. Akúkoľvek cestu si ECB vyberie, narazí na tento problém.
Ak sa rozhodne bojovať s infláciou a zvýši úrokové sadzby, spôsobí zásadné problémy krajinám juhu (Španielsko, Taliansko, Grécko ale aj Francúzsko), ktorým bude reálne hroziť rozvrat verejných financií alebo dokonca bankrot. Ak sa ECB rozhodne ponechať súčasnú uvoľnenú menovú politiku, môžeme očakávať dlhodobú a vysokú infláciu, ktorú budú vnímať negatívne najmä krajiny so zodpovednejšou fiškálnou politikou. Tieto budú vnímať nečinnosť ECB ako zásadný problém, najmä keď rastúce ceny pocítia voliči.
Tak alebo onak, tlak na stabilitu Eurozóny bude rásť a riziko jej rozpadu treba brať vážne. Aby sme sa raz mali možnosť osláviť aj 40. výročie.
