Eurozóna nie je homogénny celok, a to ani ekonomicky. Je to zoskupenie štátov, kde sú na jednej strane krajiny ako Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré aplikujú zodpovednú fiškálnu politiku a miera ich zadlženia (meraná pomerom verejného dlhu k HDP) je nízka. Aktuálne sú to však práve tieto krajiny, ktoré zaznamenávajú najvyššie miery inflácie (Estónsko 20%). Na druhej strane sú ekonomiky Grécka, Talianska a Portugalska, kde miera zadlženia významne presahuje 100% HDP. Tieto krajiny zatiaľ nezaznamenali takú mieru inflácie ako pobaltské krajiny. Navyše, inflácia im ako dlžníkom vyhovuje a umožňuje im tieto dlhy monetizovať. Za týchto okolností má ECB pred sebou...
Prekvapivo, v dnešných turbulentných časoch rastúcej inflácie a celkovej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja menovej politiky ECB sa zdá, že Eurozóna prijme nového člena. Chorvátsko je pripravené od 1.1.2023 nahradiť Kuny za Eurá. Aspoň tak to konštatuje Konvergenčná správa za rok 2022 a hodnotí, že Chorvátsko splnilo všetky 4 konvergenčné kritériá týkajúce sa cenovej stability,verejných financií,výmenného kurzu adlhodobých úrokových sadzieb. Chorvátsko splnilo všetky kritériá ako jediná zo siedmich krajín, ktoré sa zaviazali prijať Euro (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko). Pre zaujímavosť v prípade hodnotenia cenovej stability sa za referenčnú hodnotu stanovila priemerná miera inflácie Francúzska (3,2%), Fínska (3,3%) a...
Graf ukazuje na modrej krivke rast priemernej ceny nehnuteľností na Slovensku podľa údajov NBS v % (medziročný nárast). Pre rok 2022 sa berie prvý kvartál a medziročná zmena oproti prvému kvartálu 2021. Oranžová krivka ukazuje rast reálnej mzdy na Slovensku. Pre rok 2022 sa tiež berie prvý kvartál 2022. Červená krivka ukazuje modelový príklad, kde sa porovnáva nárast hypotekárnej splátky nového úveru pre byt 70 m2 ohodnotený priemernou cenou za m2 podľa údajov NBS pre daný rok. Napríklad ak v roku 2018 stál byt s rozlohou 70 m2 102 480 EUR (pri priemernej cene nehnuteľností podľa údajov NBS), priemerná úroková...
Presne 7.2.1992 bola v Holandskom meste Maastricht podpísaná Zmluva o Európskej únii, známa aj ako Maastrichtská zmluva. Jej podpisom boli tiež položené základy pre vznik spoločnej meny – EURO. Pre jej úspešné zavedenie boli stanovené tzv. Maastrichtské kritériá – pravidlá pre úroveň inflácie, výmenných kurzov, verejného dlhu a úrokových sadzieb. Dôvodom boli výrazné ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami Európskej únie a cieľom opatrení bolo čo najviac eliminovať riziko pre spoločnú menu a menovú politiku vyplývajúce z tejto heterogenity. A ako vyzerá Eurozóna dnes, v deň 30. výročia podpisu Maastrichtskej zmluvy, z pohľadu Maastrichtských kritérií? Inflácia a verejné zadlženie rastie Inflácia...
Joachim Nagel vystrieda v januári Jensa Weidmanna na poste guvernéra nemeckej Bundesbank. Na prvý pohľad sa zdá, že by mohol pokračovať v „jastrabej“ línii doterajšieho guvernéra, čo naznačuje jeho výrok z roku 2012, kedy sa vyjadril, že ECB by sa mala opäť viac sústrediť na infláciu a menej na vládne financie. Časy sa však menia a s nimi aj názory a postoje, takže vyčkajme na jeho prvé kroky. Joachim Nagel a Jens Weidmann
Christine Lagarde ECB vydala oktobrové stanovisko k menovej politike. Čo hovori? ekonomika rastie, ale rastový impulz zoslabolrástla by viac, ale brzdí to nedostatok surovín, pracovnej sily, rastie cena dopravy a energií,inflácia bude zjavne trvať dlhšie a bude vyššia, ale už budúci rok začne klesať. No a rastie kvôli vysokým cenám ropy, plynu a elektriny a zároveň rastie dopyt. A tak ECB rozhodla, že tlačenie peňazí môže a bude pokračovať, akurát tempo sa mierne zníži. Vyzerá to tak, že je pred nami ešte dlhá cesta, kým ECB uzná, že identifikované problémy uvoľnená menová politika nerieši, ale spôsobuje.
Prezident nemeckej centrálnej banky Deutsche Bundesbank, Jens Weidmann, končí po desiatich rokoch vo svojej funkcii k 31.12.2021, teda rok pred uplynutím jeho funkčného obdobia.Jens Weidmann patrí k takzvaným jastrabom vo vedení ECB a vyjadroval skeptický názor k politike kvantitatívneho uvoľňovania a dlhodobo nízkych úrokových sadzieb.Jeho hlas bude chýbať v prebiehajúcich diskusiách o budúcej úlohe ECB, kde sa vždy zasadzoval za úzko a jasne definovaný mandát ECB. Jens Weidmann
Inflácia v USA (CPI) sa už 3 mesiace drží na stabilnej úrovni nad 5%. V auguste dosiahla presne 5,3%. CPI USA august 2021 (medziročná zmena)
Budúci týždeň zverejní Fed dáta za augustovú medziročnú infláciu v USA. Posledné čísla za jún a júl ukázali rekordnú hodnotu 5,4%. Potvrdí august akceleráciu inflácie alebo je naozaj dočasná ako to zdôrazňuje Fed? Dajte do komentára Váš odhad. Uvidíme ako sa očakávania stretnú s realitou.
Jens Weidmann, prezident Bundesbank, koncom júla varoval, že inflácia môže v Nemecku do konca roka 2021 dosiahnuť 5%. Rekordné objemy v predaji zlata naznačujú, že ľudia majú podobné očakávania. Zdroj: Bloomberg
