Eurozóna nie je homogénny celok, a to ani ekonomicky. Je to zoskupenie štátov, kde sú na jednej strane krajiny ako Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré aplikujú zodpovednú fiškálnu politiku a miera ich zadlženia (meraná pomerom verejného dlhu k HDP) je nízka. Aktuálne sú to však práve tieto krajiny, ktoré zaznamenávajú najvyššie miery inflácie (Estónsko 20%). Na druhej strane sú ekonomiky Grécka, Talianska a Portugalska, kde miera zadlženia významne presahuje 100% HDP. Tieto krajiny zatiaľ nezaznamenali takú mieru inflácie ako pobaltské krajiny. Navyše, inflácia im ako dlžníkom vyhovuje a umožňuje im tieto dlhy monetizovať. Za týchto okolností má ECB pred sebou...
Prekvapivo, v dnešných turbulentných časoch rastúcej inflácie a celkovej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja menovej politiky ECB sa zdá, že Eurozóna prijme nového člena. Chorvátsko je pripravené od 1.1.2023 nahradiť Kuny za Eurá. Aspoň tak to konštatuje Konvergenčná správa za rok 2022 a hodnotí, že Chorvátsko splnilo všetky 4 konvergenčné kritériá týkajúce sa cenovej stability,verejných financií,výmenného kurzu adlhodobých úrokových sadzieb. Chorvátsko splnilo všetky kritériá ako jediná zo siedmich krajín, ktoré sa zaviazali prijať Euro (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko). Pre zaujímavosť v prípade hodnotenia cenovej stability sa za referenčnú hodnotu stanovila priemerná miera inflácie Francúzska (3,2%), Fínska (3,3%) a...
Presne 7.2.1992 bola v Holandskom meste Maastricht podpísaná Zmluva o Európskej únii, známa aj ako Maastrichtská zmluva. Jej podpisom boli tiež položené základy pre vznik spoločnej meny – EURO. Pre jej úspešné zavedenie boli stanovené tzv. Maastrichtské kritériá – pravidlá pre úroveň inflácie, výmenných kurzov, verejného dlhu a úrokových sadzieb. Dôvodom boli výrazné ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami Európskej únie a cieľom opatrení bolo čo najviac eliminovať riziko pre spoločnú menu a menovú politiku vyplývajúce z tejto heterogenity. A ako vyzerá Eurozóna dnes, v deň 30. výročia podpisu Maastrichtskej zmluvy, z pohľadu Maastrichtských kritérií? Inflácia a verejné zadlženie rastie Inflácia...
Christine Lagarde ECB vydala oktobrové stanovisko k menovej politike. Čo hovori? ekonomika rastie, ale rastový impulz zoslabolrástla by viac, ale brzdí to nedostatok surovín, pracovnej sily, rastie cena dopravy a energií,inflácia bude zjavne trvať dlhšie a bude vyššia, ale už budúci rok začne klesať. No a rastie kvôli vysokým cenám ropy, plynu a elektriny a zároveň rastie dopyt. A tak ECB rozhodla, že tlačenie peňazí môže a bude pokračovať, akurát tempo sa mierne zníži. Vyzerá to tak, že je pred nami ešte dlhá cesta, kým ECB uzná, že identifikované problémy uvoľnená menová politika nerieši, ale spôsobuje.
V marci tohto roka bola v Snemovni reprezentantov v USA predložená nenápadná rezolúcia číslo 267 venovaná Modernej monetárnej teórii. Ak Vás táto udalosť minula, tak je to pravdepodobne kvôli tomu, že unikla akejkoľvek pozornosti verejnosti aj médií. Uvedená rezolúcia navrhuje, aby Snemovňa uznala svoju povinnosť opustiť túto teóriu a tiež, že akceptovanie Modernej menovej teórie by viedlo k vyšším deficitom a inflácii. Čo je to teda Moderná monetárna teória (MMT) a kvôli čomu si zaslúžila pozornosť malej skupiny volených zástupcov amerického ľudu, že kvôli nej vypracovali odsudzujúcu rezolúciu? MMT tvrdí, že štát nefunguje ako bežná domácnosť, ktorá si najskôr peniaze zarobí a následne minie. Naopak, v prípade štátov,...
Jens Weidmann, prezident Bundesbank „Ako veľmi by mali vlády, firmy a spoločnosť bojovať proti klimatickým zmenám? Aké opatrenia treba prijať, aké správanie treba podporovať a aké potláčať? Toto sú politické otázky, ktoré musia zodpovedať volení zástupcovia ľudí vo vláde a v parlamente. Nepatria centrálnym bankám, pretože tie nemajú potrebnú demokratickú legitimitu.“ Jens Weidmann, prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank Kompletný text môžete nájsť tu.
