Najnovšia správa „The Trade and Development Report 2022“, ktorú vydáva Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj (patrí pod OSN) varuje, že svet speje ku globálnej recesii, pokiaľ sa nezmení súčasné smerovanie menovej a fiškálnej politiky rozvinutých krajín. Odkaz pre centrálne banky (najmä americký Fed) znie: „Nedvíhajte úrokové sadzby v boji proti inflácií!“ Správa upozorňuje, že zvyšovanie úrokových sadzieb ešte viac spomalí rast svetovej ekonomiky a najväčší dopad očakáva práve na krajiny rozvojového sveta, ktoré sú alebo sa dostávajú na pokraj defaultu (neschopnosti splácať svoj dlh). Problémy rozvojových krajín, spôsobené extrémnym zadlžením, rastúcimi nákladmi na obsluhu verejného dlhu, rastúcimi cenami...
Presne 7.2.1992 bola v Holandskom meste Maastricht podpísaná Zmluva o Európskej únii, známa aj ako Maastrichtská zmluva. Jej podpisom boli tiež položené základy pre vznik spoločnej meny – EURO. Pre jej úspešné zavedenie boli stanovené tzv. Maastrichtské kritériá – pravidlá pre úroveň inflácie, výmenných kurzov, verejného dlhu a úrokových sadzieb. Dôvodom boli výrazné ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami Európskej únie a cieľom opatrení bolo čo najviac eliminovať riziko pre spoločnú menu a menovú politiku vyplývajúce z tejto heterogenity. A ako vyzerá Eurozóna dnes, v deň 30. výročia podpisu Maastrichtskej zmluvy, z pohľadu Maastrichtských kritérií? Inflácia a verejné zadlženie rastie Inflácia...
Podobnosť s dneškom čisto náhodná: „Najhoršie na tom všetkom je, že ľudia sa už neboja o vládne výdavky. Zdá sa, že ďalšia miliarda alebo dve nič neznamenajú. Keď bol Coolidge prezidentom v časoch prosperity, odmietol vyplatiť vojakom bonus zo strachu pred infláciou a ľudia s ním súhlasili. Dnes, tvárou v tvár bezprecedentným deficitom, ľudia vidia, že Kongres schvaľuje bonus, a sotva o tom počuť. Všeobecná ľahostajnosť k zvýšeným výdavkom sa mi zdá byť nebezpečným signálom.“ Benjamin Roth, v roku 1936 vo svojom denníku z čias veľkej hospodárskej krízy, reagujúc na politiku rastúceho vládneho deficitu a hroziacej inflácie
Christine Lagarde ECB vydala oktobrové stanovisko k menovej politike. Čo hovori? ekonomika rastie, ale rastový impulz zoslabolrástla by viac, ale brzdí to nedostatok surovín, pracovnej sily, rastie cena dopravy a energií,inflácia bude zjavne trvať dlhšie a bude vyššia, ale už budúci rok začne klesať. No a rastie kvôli vysokým cenám ropy, plynu a elektriny a zároveň rastie dopyt. A tak ECB rozhodla, že tlačenie peňazí môže a bude pokračovať, akurát tempo sa mierne zníži. Vyzerá to tak, že je pred nami ešte dlhá cesta, kým ECB uzná, že identifikované problémy uvoľnená menová politika nerieši, ale spôsobuje.
„Dnešným dňom nariaďujem zmrazenie všetkých cien a platov na celom území USA na obdobie 90 dní.“ S týmto vyhlásením vystúpil Richard Nixon 15.8.1971 v televízii. Urobil tak pod tlakom inflácie, ktorá v predchádzajúcom roku dosiahla 5% a rok predtým 9%. Po uplynutí 90 dňového obdobia nasledovali ďalšie tri fázy cenových a mzdových kontrol, ktoré sa skončili až v apríli roku 1974. Prečo sa Nixon odhodlal k tomuto kroku? Inflácia v roku 1971 nebola vyššia ako dnes (USA – 5,4% v auguste 2021). Nixon sa však nemohol upokojovať tým, že ide o dočasný fenomén a zároveň riskovať ohrozenie svojho znovuzvolenia. Opatrenia...
Rýchly odhad medziročnej inflácie za august v Eurozóne aj na Slovensku nad cieľovou hodnotou 2% (3% v Eurozóne resp. 3,3% na Slovensku). Kolotoč sa roztáča.
